HUSKY KLUB

Samojed
 

História
Toto jedno z najstarších plemien chovala etnická skupina Niencov - skôr nazývaná Samojedi. Títo ľudia žili a kočovali na rozsiahlom území medzi Bielym morom a riekou Jenisej. Ich psy boli všestranne využívaný: k loveniu, k stráženiu sobích stád a taktiež ich občas zapriahali. Pretože sa Nienci o svoje psy príkladne starali a samojedi neboli nikdy odkázaní sami na seba, zachovalo si toto plemeno svoju prítulnú povahu a dobrý vzťah k ľuďom. Svet sa od cestovateľov dozvedá o týchto psoch už od roku 1698. Aj tak, až do konca 19. storočia boli samojedi mimo svoju domovinu veľmi vzácni. Pre svoju spoľahlivú, pracovitú, vernú povahu a vytrvalosť, boli používaný cestovateľmi na dlhých polárnych výpravách. Jeho chov, ktorý viedol ku vzniku oficiálneho plemena, začal vo Veľkej Británii, pozdejšie sa stal taktiež veľmi populárny v USA. U nás prvého samojeda (Igor-nar. 1967) vlastnila známa gymnastka Eva Bosáková.

Typy
Plemeno ako také sa typovo nerozlišuje. Vzhľadovo sa však základné typy pri rozvoji plemena predsa len odlišovali. Americký - tzv. vlčí, ktorý bol v záprahu využívaný a šľachtený aj pre rýchlosť, aby mohol konkurovať iným plemenám. Anglický - viacej milý a kompaktný medvedík. V dnešnej dobe sa snažia chovatelia oboch spojiť do nielen krásneho, ale aj pracovného psa.

Všeobecný vzhľad
Tento stredne veľký arktický špic s charakteristickým úsmevom svojím atraktívnym vzhľadom vždy okolo seba budí veľkú pozornosť. Spojuje v sebe eleganciu, silu, ostražitosť, dôstojnosť aj vytrvalosť. Hlava je klinovitá a silná s dobre znateľným stopom. Nosní huba čierna - môže vykazovať tzv. sezónne zosvetlenie. Pysky čierne, mäsité a v kútikoch sa zodvihujú do typického úsmevu. Skus má mať úplný, nožnicový, ale povolený je aj kliešťový. Uši by mal mať malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru, mierne zaguľatené a primerane široko nasadené. Oči tmavo hnedé, ľahko šikmo posadené s inteligentným a živým výrazom. Trup je o niečo dlhší než výška v kohútiku, kompaktný, hrudník hlboký a široký. Bedrá krátke a silné. Zadok mierne spadajúci. Chvost vysoko nasadený stočený dopredu cez chrbát alebo po strane, v kľude visí dole. Hrudné končatiny má mať silné, dobre postavené so silným, ale pružným predlaktím. Panvové končatiny rovné, silné a dobre zauhlené. Labky pozdĺžne, pružné s nie veľmi zomknutými prstami. Pohyb by mal byť pružný, energický a plný sily. Je typickým klusákom.

Srsť a farba srsti
Srsť by mala byť bohatá, hustá a elastická. Krycia srsť je tvrdá, hladká a dlhšia než mäkká podsada. Na krku a na ramenách tvorí hrivu, ktorá je zvlášť u psov výrazná. Na zadnej strane stehien tvorí tzv. nohavičky. Vnútorná strana uší aj medzi prstami tlapiek je tiež pokrytá srsťou. Fenky mávajú často jemnejšiu a kratšiu srsť. Pre samojeda je typické jeho osrstenie, preto by mala jeho srsť byť primerane čistá až žiariaca. Nie je ľahké ju v našej klíme udržať žiariaco bielu. Ideálne je ho aspoň jeden krát za týždeň dôkladne vyčesať, pri lienení česať denne. Časté kúpanie znižuje kvalitu srsti. Jeho srsť je taktiež veľmi vhodná ku pradeniu - to poznali už i Nienci. Sfarbenie srsti samojedov môže byť biele, krémové alebo biele so znakmi piškótovej farby. Biela srsť je síce veľmi atraktívna, ale pre udržanie kvality srsti a tmavého pigmentu sú v chove žiadaní aj jedinci s krémovým či žltavým sfarbením.

Povaha
Aj cez svoj severský pôvod alebo práve preto má samojed predsa len trochu odlišnú povahu než ostatné severské plemená. Drží sa viacej v blízkosti svojej ľudskej svorky a taktiež ako jediný z týchto plemien šteká. Je to predsa len prírodné plemeno a tak jeho lovecký pud je stále ešte veľmi silný. Inak má milú priateľskú povahu, je vrúcny aj k cudzím ľuďom a psom. Nemal by byť ani agresívny ani bojazlivý. Bojovný či útočný nie je, ale má zdravé sebavedomie.